Bratislavské barážové ticho

O všetkom sa rozhodne v nedeľu na ľubľanskom štadióne Stožice a možno sa na víťaza bude čakať dlhšie ako 90 či 120 minút. Na Tehelnom poli sme neprerazili cez slovinský múr, postavený na obrannej dôslednosti a brankárovi svetovej triedy. Potvrdilo sa, že to nie je náš obľúbený súper. So Slovinskom máme odohraté siedme súťažné stretnutie a zatiaľ sme vyhrali v jedinom.

Národný tím bez Juraja Kucku

Na oboch stranách boli pred zápasom po dve zásadné straty. Na našej koniec reprezentačnej kariéry Juraja Kucku doplnený o svalové zranenie útočníka Davida Strelca. Na slovinskej neúčasť stredopoliara Adama Gnezdu Čerina (po kartovom treste) a absencia Andraža Šporara, bývalého kanoniera Slovana, ktorému zranenie zabráni zasiahnuť aj do nedeľného súboja.

Namiesto Kucku išiel do stredu poľa k Lobotkovi a Dudovi Matúš Bero. Pravidelne nastupuje v bundesligovom Bochume, bolo na ňom vidieť, že nemá žiadne problémy so zápasovým tempom, výborne reagoval najmä po defenzívnej stránke, niekoľkokrát sa blysol pohotovými reakciami po strate lopty, dokázal ju čisto odobrať v niekoľkých súbojoch. Kucka však nemôže nechýbať. Bol súčasťou dlhodobej súhry tímu.

Pre Calzonu bol vďaka mimoriadnym skúsenostiam pomocnou rukou. Najmä v trénerovom ťažkom začiatku v sezóne 2022/23. Jeho tvrdosť, odolnosť i schopnosť preraziť budú chýbať, podobne výdrž, ochota ísť na doraz, kvalita v osobných súbojoch, tak potrebná pri štandardných situáciách či pri zvládaní dôležitých okamihov v súperovej šestnástke a v jej okolí.

Bol lídrom. Neschovával sa. Bol hráčom, ktorý strhával mužstvo a nebál sa záťaže zodpovednosti.

V 112-dielnom filme Kuckovej reprezentačnej kariéry nájdete všetko: a len málokedy to boli roly epizódne, krátke, nezasahujúce výraznejšie do deja. Od tretieho zápasu na MS 2010 v Južnej Afrike proti Taliansku bol takmer 15 rokov jednou z nosných figúr národného tímu. Pre Weissa, Grigu s Hippom, Kozáka, Hapala, Tarkoviča i Calzonu. Pre vyše dve hráčske generácie.

Aj v Jurajovom prípade platí, že veľkosť, kvalitu i silu osobnosti oceníme po búrlivom ďakovnom aplauze až s časovým odstupom.

Suslov vs. Oblak 0:2

V útoku sme sa proti Slovinsku vytrápili. Urgentne potrebujeme ďalšieho stredného útočníka. Neúčasť Strelca bola citeľná. Róbert Boženík sa zapojil len do niekoľkých kombinácií, neustále síce napádal a dorážal na rozohrávajúcich členov zadných radov, ale akonáhle sme mali loptu, nebol pre Slovinsko žiadnou hrozbou.

Súper vystaval očakávanú obrannú konštrukciu, ktorú sme sa snažili zbúrať, ale na menej kvalitnom teréne sme ju výraznejšie rozochveli len v troch situáciách. Inak zadáci stíhali dostupovať, zvládali blokovať priestor, odvracať centre, vždy boli pred Janom Oblakom v dostatočnom počte.

Takmer trvalá územná prevaha nám pri vyše 60-percentnom držaní lopty priniesla len osem streleckých pokusov. Bola sterilná, v dlhých fázach hry sa odohrávala ďaleko od finálnej tretiny ihriska.

Z ofenzívnych hráčov zaujal Tomáš Suslov. Prevýšil Lukáša Haraslína, bol pre slovinskú obranu našim najnebezpečnejším hráčom. Nedotiahol dve veľmi nádejné akcie v druhom polčase, pri ktorých sa vďaka jeho šikovnosti a rýchlosti podarilo rozkryť priestor v strede súperovej obrany.

Okrem toho mal dve veľké príležitosti, pri ktorých zažiaril brankár Jan Oblak. V závere prvého polčasu vbehol po peknej akcii do stredu pokutového územia, kde ho našiel center Hancka z ľavej strany. Suslov presne hlavičkoval, lopta letela do ľavého horného rohu, vyše 12-tisíc fanúšikov ju už videlo trepotať sa v sieti, ale nádherný Oblakov zákrok radosť zmaril.

Podobne po hodine hry: Suslov sa z prvej strany dostal s loptou do šestnástky, poradil si s brániacim Janzom, vyslal výbornú prízemnú strelu k bližšej žrdi, ale Oblakova reakcia na čiare bola úžasná. V páde zastavil loptu na bránkovej čiare v poslednej chvíli ľavou rukou.

Desať rokov je slovinskou reprezentačnou jednotkou. V ostatných piatich rokoch nosí kapitánsku pásku. V konkurencii svetových brankárov je dlhé obdobie zaraďovaný na najvyššie pozície.

V Benfice Lisabon mal v pozícii prvej voľby odchytanú len polsezónu, keď ho v lete 2014 kúpilo Atletico Madrid ako najdrahšieho brankára v histórii španielskej ligy. Stal sa nástupcom Thibaulta Courtoisa.

Atleticu všetko splatil mimoriadnou kvalitou a už takmer päťsto odchytanými zápasmi. Výborne rozohráva, na čiare a v šestnástke ovláda všetky atribúty brankárskej práce, vyniká pokojom. Je z neho komplexný gólman svetových rozmerov. V Bratislave ukázal, že môže byť rozhodujúcou prekážkou pre návrat sokolov do vyššej divízie Ligy národov.

Pri šanci Ondreja Dudu zaňho zaskočil stopér Vanja Drkušič. Ďalšie podobné možnosti absentovali. Našim slúži ku cti, že v obrane boli takmer stopercentní. Až na situáciu z 21. minúty, keď zákrok so skvelým reflexom ponúkol aj Martin Dúbravka. Po najvydarenejšej akcii Slovincov vyrazil strelu stredopoliara Sandiho Lovriča zvnútra šestnástky.

Pokračovanie vyrovnaného súboja?

Nebolo to veľmi pútavé stretnutie. Mužstvá zväzovala nervozita a dôležitosť zápasu. Nikto z hráčov nepredviedol výnimočný ťah, neortodoxné riešenie, moment prekvapenia. Tréneri sa so svojimi štábmi pripravili na taktickú bitku a ich plány na udržanie postupovej, resp. záchranárskej šance neboli narušené.

Slovinský kouč Matjaž Kek neprehral proti Slovensku ani piatykrát (po dvoch víťazstvách v kvalifikácii MS 2010 a dvoch remízach v kvalifikácii MS 2018).

Naši boli aktívnejší, k čomu pomohla dobrá práca defenzívy. Skutočnosť, že druhý najžiarivejší hráč Slovinska – útočník Benjamin Šeško zostal počas svojich 89 minút neviditeľným, je najlepším vysvedčením. Slovinská ofenzíva po väčšinu zápasu takmer neexistovala. Pred odvetou však čaká trénera Calzonu dilema. Pri Milanovi Škriniarovi sa v Bratislave vystriedali prvýkrát až traja stopéri.

Zápas pri našom kapitánovi začal podľa očakávania Denis Vavro. Lenže už po ôsmich minútach sa chytil za zadný stehenný sval, po rýchlom ošetrení sa do hry vrátil, ale po ďalších dvoch minútach s dvoma šprintmi dvihol ruku a gestom ukázal, že pokračovať nemôže.

Nahradil ho Adam Obert, nasadzovaný v talianskom Cagliari zväčša na ľavej strane obrany. Úlohu zvládol. Nebolo na ňom badať nervozitu ani zdravotné komplikácie, na druhý polčas však nevybehol.

Tréner skonštatoval, že sa mu obnovilo dávnejšie zranenie. Najdlhší čas tak vedľa Škriniara strávil debutant Ivan Mesík. Dvadsaťtriročný stopér pôsobiaci od leta v holandskom Heraclese Almelo určite nesklamal. Nerobil pozičné chyby, nekazil rozohrávku, v ťažkej skúške oplýval istotou.

Dobrá správa pre Calzonu. Do stredu obrany má ďalšiu možnosť. Horšie je to na pravom okraji. Norbert Gyombér na ňom nie je doma, a preto nám z tejto strany chýba hanckovská ostrosť podpory útočenia či schopnosť poslať pred bránu prudký center. Obrana bude v nedeľu kľúčová. Slovinsko vyrukuje v domácom prostredí určite s odlišným ofenzívnym nasadením.

Zostal dojem, že sme mohli dosiahnuť viac a že Slovinci si prišli po bezgólovú remízu a aj ju dosiahli. Po dvoch rokoch sa zápas Slovenska skončil 0:0. Tretíkrát v ére trénera Calzonu. Odveta bude iskrivejšia, napínavejšia a dramatickejšia. Bolo to len bratislavské ticho pred búrkou v Ľubľane.